ZVONIVKA

Ján Uličiansky:

Malá princezná

Vydalo: TRIO Publishing Bratislava 2023

Ilustrácie: Eva Škandíková

Počet strán: 96

Jedinečný slovenský spisovateľ, Ján Uličiansky, vydal v roku 2023 vo vydavateľstve TRIO Publishing knižku s názvom Malá princezná. V tomto významnom bratislavskom vydavateľstve ide o prvé vydanie, celkovo je to pre veľký čitateľský úspech už však štvrté. Prvýkrát spomínaný titul uzrel svetlo sveta v roku 2009.

Autor je žiariacou hviezdou na nebi slovenskej modernej rozprávky, a preto je domácemu i zahraničnému čitateľovi naozaj veľmi dobre známy. Ján Uličiansky napísal značné množstvo kníh pre deti a mládež, ktoré sa tešili nielen priazni čitateľov, ale aj odbornej verejnosti.

K najúspešnejším titulom patria Adelka Zvončeková (1981), Pán Prváčik (2002), Podivuhodné príbehy siedmich morí (2003), Čarovný chlapec (2005) či Analfabeta Negramotná (2011). Publikácia Analfabeta Negramotná taktiež vyšla vo vydavateľstve TRIO Publishing a bola zaradená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky do zoznamu odporúčaných materiálnych didaktických prostriedkov určených pre základné školy.

Za knihu Pán prváčik je autor držiteľom čestnej listiny IBBY. Prozaik sa dostal na listinu nominovaných spisovateľov na Cenu Hansa Christiana Andersena, získal najvyššie ocenenie pre autorov pre deti a mládež – Cenu Trojruža.

Za zmienku stojí, že Ján Uličiansky je multitalent. Veď je nielen prozaikom, ale aj dramatikom, autorom rozhlasových hier, dramaturgom, scenáristom, režisérom i vysokoškolským pedagógom.

V knihe Malá princezná spisovateľ na deväťdesiatich šiestich stranách v dvanástich kapitolách vyjadruje symbolickú alúziu na Malého princa z pera Antoina de Saint-Exupéryho. Podobnosť si môžeme všimnúť už v samotnom názve, ale autorský subjekt píše o Malom princovi v prvom príbehu s titulom Keď som mal šesť rokov, videl som nádherný obrázok v knihe, čo je totožné s prvým príbehom spomínanej knihy.

Práve v prvej kapitole sa pán Spisovateľ stretáva s éterickým dievčatkom v tmavom, zaseknutom výťahu. Zoznámenie prebieha za skľučujúcich udalostí, presne ako stretnutie pilota Antoina de Saint-Exupéryho s Malým princom počas stroskotania lietadla na púšti: „Malá princezná bola ticho. Odrazu mi prebleslo hlavou: >>Prečo chcela, aby som jej stisol práve deviatku? Veď tam bývam iba ja… a mladí susedia, čo čakajú bábätko. A u nich predsa nikto nie je doma.<< Začal som na ňu prísne ako nejaký policajt: >>Môžeš mi povedať, ku komu vlastne ideš? Ty predsa nebývaš v tomto dome – alebo áno? Rodiča ťa nenaučili, akú máte presnú adresu?<< >>Planétová 612, vchod B, << povedala Malá princezná. >>To sedí… Čo tu vlastne hľadáš? << >>Mamu! << povedala bez zaváhania. >>Asi som sa jej predčasne stratila.<< Čože! >>Doma teraz nikoho nenájdeš,<< zamrmlal som bezradne. >>Ale ja sa musím dostať domov! Chcem vidieť postieľku s nebesami! <<“

Adresa pána Spisovateľa a Malej princeznej je Planétová 612, vchod B a Malý princ zas pochádzal z asteroidu B 612. Podobnosť je zrejmá, ktorá však neostáva len na povrchu. Veď Malá princezná hľadá mamu, presne ako Malý princ túžil po láske, priateľstve a po niekom, koho by si skrotil a miloval. Existuje azda hlbší cit, aký je medzi matkou a dieťaťom? Čo iné môže tak nádherne zosobňovať čistú dušu Malého princa ako malé dievčatko túžiace po materinskej láske? Malá princezná chce svoju postieľku s nebesami, možno je to snový náznak toho, odkiaľ prišiel Malý princ a kam sa chystá vrátiť.

V druhom príbehu s názvom Dlho mi trvalo, kým som pochopil, odkiaľ prišla, Malá princezná navštívi starú pani Učiteľku. Samotný názov druhej kapitoly je alúziou na úvod tretej kapitoly Malého princa, v ktorej blonďavý chlapček kladie mnoho otázok pilotovi. Identicky i Malá princezná, ako všetky útle detičky, sa mnoho pýta: „>>Dáždnik nad vozíkom – to je niečo ako baldachýn nad postieľkou, však?<< >>Aká si ty múdra! Určite máš v škole samé jednotky.<< Pani Učiteľka mala príjemný hlas a Malá princezná pochopila, že sa jej nemusí báť. >>Myslím, že my dve máme k sebe veľmi blízko, << povedala pani Učiteľka so záhadným úsmevom. >>Ty si totiž na úplnom začiatku a ja na úplnom konci. Hovorí sa, že kruh nemá ani začiatok, ani koniec. A my dve sme toho dôkazom! << Bolo jasné, že Malá princezná jej vôbec nerozumie.“

Ako sa spomína v ukážke, je pozoruhodné, že Malá princezná, ktorá je na začiatku svojho života, sa stretáva s človekom na sklonku svojej životnej púte. Na druhej strane Malá princezná je dievčatko zatiaľ bez mamy a pani Učiteľka je matka, ktorá prišla o svoju dcérku. Tým činom by sa mohli stať spriaznenými dušami, či to však bude, sa dočítate práve v druhom príbehu.

Za nádhernú myšlienku z úst pani Učiteľky považujem výrok: „Starí ľudia zabúdajú iba preto, aby ich nebolela duša. Mnohí z nich by sa totiž museli rozpomínať aj na veľmi zlé veci. Ak však zabúdajú mladí, to je smutné.“ Je zjavné, že postava pani Učiteľky je veľmi skúsená, múdra, hádam i sklamaná životom a unavená starobou. V tretej kapitole s nadpisom Tak som sa dozvedel druhú veľmi dôležitú vec, Malá princezná zavíta k mladej Novinárke. Pomenovanie tretieho príbehu je narážkou začiatku štvrtého príbehu Malého princa, v ktorom chlapča rozpráva pilotovi o svojom domove. Malá princezná sa snaží prostredníctvom Novinárky nájsť svoje rodné hniezdo a v ňom milovanú mamku: „>>Potrebujem rýchlo nájsť svoju mamu, viete?! << >>Nájsť si mamu?<< zachytila Novinárka jej otázku. >>Vidíš, to je dobrá téma.<< NÁHRADNÁ MATKA! Rýchlo si to zapísala na prvý papier, čo jej prišiel pod ruku. Začala Malej princeznej vysvetľovať: >>Vieš, pre mňa je každý človek istý fenomén. Ak ma zaujme, venujem sa mu. Ak nie, tak nie. << Malá princezná, samozrejme, netušila, čo znamená, keď je niekto „fenomén“. Chcela sa potichu vytratiť, ale kamarátska Novinárka ju znovu posadila do kresla: >>Si mimoriadne zaujímavé decko. Vydrž, urobím si z teba zopár fotiek, OK?!<<“

Do seba zahľadená mladá Novinárka, posadnutá svojou prácou, nápadne pripomína postavy, s ktorými mal do činenia Malý princ. Či už je to kráľ, márnivec, pijan alebo biznismen, každý jeden bol zaujatý sám sebou okrem svedomitého lampára a zemepisca. Malá princezná je však čistá transcendentálna bytosť z iného sveta, a preto sa neobjaví na fotografii Novinárky.

Vo štvrtom príbehu s titulom Žil som samotársky a nemal som nikoho, s kým by som si vážne pohovoril, Malá princezná prešla zatvorenými dverami k pani Perfektnej. Štvrtý názov kapitoly je identický so začiatkom druhej kapitoly Malého princa. Je to presne vtedy, keď sa pilot prvýkrát stretne s Malým princom na saharskej púšti. No a pani Perfektná sa po prvý raz zoznamuje s Malou princeznou: „Malá princezná iba preglgla. >>Nie si náhodou smädná?<< Malá princezná prikývla. >>Prepáč, ale nemôžem ti dať nič tekuté. Deti nedokážu nič vypiť bez toho, aby niečo nerozliali. A uznáš, že v tomto prípade by to bola hotová pohroma! << Malá princezná si až teraz všimla, že pani Perfektná má na rukách tenké gumené rukavice. To preto, aby si chránila ruky pred účinkami čistiacich prostriedkov. Brr…! Malej princeznej prebehol mráz po tele. Odrazu si spomenula na dotyk číchsi rúk presne v takých rukaviciach. Žiadalo sa jej vykríknuť, ale ovládla sa.“ Pani Perfektná naháňa sterilnú hrôzu a napriek tomu, že má v byte skvelý poriadok a je krásna, vlastnej neveste nie je dostatočne po chuti.

V piatej kapitole s názvom Len deti vedia, čo hľadajú, bola ďalšou zastávkou Malej princeznej Dada z Trinidadu. Nadpis piatej príhody predstavuje nádherný a veľavravný citát z knihy Malý princ. Je plný fantázie a táto veta sa nachádza aj v samotnom texte, čo pôsobí ešte magickejšie: „Len deti vedia, čo hľadajú.. /Keď Malá princezná zbadala tú veľkú posteľ s hračkami, bola presvedčená, že TOTO je jej postieľka s nebesami a tá krásna pani v nej bude určite jej mamička. >>Mama!<< zvolala radostne a pritúlila sa k nej. Dada bola trochu v šoku, ale keďže bola prítulnej povahy, nedokázala sa ubrániť objatiu. >>Ja som Dada z Trinidad. A ty si kto?<<“

Dada je mladá študentka tmavej pleti, ktorá roztomilo rozpráva po slovensky. Je obklopená plyšovými macíkmi na svojej obrovskej posteli. Správa sa naozaj kamarátsky ako skrotená líška v Malom princovi. Je to ešte hravé dieťa v tele krásnej ženy, či bude novou priateľkou Malej princeznej, sa dozviete presne v piatom príbehu.

V šiestom príbehu s titulom Nechcem, aby sa moja kniha čítala ľahkovážne, Malá princezná vnikne do bytu Trojmamy. Keďže je to Trojmama, tak má tri deti: Jednotku, Dvojku a Trojku, čo je skvelé, pretože kde sú tri deti, pre štvrté môže byť ďalšie miesto: „>>Neviete, prosím, kde nájdem postieľku s nebesami? Súrne ju potrebujem!<< Trojmame vypadol dres TROJKA z ruky po druhý raz. >>Čo to hľadáš? Posteľ s nebesami? U nás?! << So smiechom pokračovala: >>Ak chceš vidieť, ako to vyzerá v izbe tých mojich troch čertov, poď ďalej. Ale ja už za to neberiem zodpovednosť: trikrát do dňa im hovorím, že si tam majú po sebe upratať, ale oni ma počúvajú asi tak ako voľakedy ich traja otcovia. << >>Nechcete byť mojou mamou? << spýtala sa naliehavo Malá princezná.“

Ján Uličiansky využíva číselnú symboliku a magické číslo tri.Naozaj sympaticky i vtipne pôsobí, že Trojmama volá svojich chlapcov podľa čísla dresov. Stane sa Trojmama mamou Malej princeznej a bude z nej Štvormama? Neváhajte a prečítajte si šiestu kapitolu Malej princeznej.

V siedmej kapitole s nadpisom Svet sĺz je taký záhadný. Malej princeznej bolo do plaču, hlavná hrdinka prešla bez pozvania do bytu pani Sklamanej. Prvá časť názvu: Svet sĺz je taký záhadný je zároveň poslednou vetou rovnako v siedmom príbehu Malého princa. Pani Sklamaná prelieva potoky sĺz a pochutnáva si na sladkostiach, ktoré by možno chutili aj Malej princeznej. No bola by pre ňu vhodnou matkou? Čo myslíte: „>>To určite! Byť znovu matkou! Akurát! Vieš, moja, ja som už raz mamou bola – a čoho som sa dočkala?! Ničoho, iba jedného veľkého sklamania! << povedala trpko a znova si dala do úst voľačo sladké. Malá princezná sa pustila do plaču: >>Ale ja naozaj súrne potrebujem mamu! Predčasne som sa stratila. Kto sa teraz o mňa postará?! << >>Deti sú najnevďačnejšie tvory na svete, preto si nezaslúžia, aby sa o ne rodičia starali,<< trvala pani Sklamaná na svojom a zapchala si ústa mastnými lupienkami.“ Ďalšia obyvateľka domu je nespokojná so životom, predstavuje rozčarovanú matku a zároveň zosobňuje aj smútok Malej princeznej z toho, že bezcieľne hľadá svoju mamu.

Vo ôsmom príbehu s titulom Náš dom skrýval vo svojom vnútri tajomstvo sa Malá princezná stretáva so susedou Záhradníkovou.  Samotný názov je obdobou citátu z diela Malý princ. Pani Záhradníková je zaujímavá postava, veď z malého bonsaja vypestovala obrovský baobab ako na planéte Malého princa. Lenže v Malom princovi je jasný odkaz: „Deti! Dajte si pozor na baobaby!“ A preto ja tvrdím, že si musíme dať pozor aj na pani Záhradníkovú: „Malá princezná bola z jej rozprávania unavená, a tak si sadla na ten stolček, čo slúžil ako lavička. >>Nehnevajte sa, som nejaká unavená. Potrebujem si čo najskôr ľahnúť do svojej postieľky s nebesami! << >>No počkaj, moja, spať si choď k vám domov! Ja mám síce deti rada, no s rastlinami mám oveľa lepšie skúsenosti. Také decko ti raz-dva prerastie cez hlavu! Ale stromček ti urobí iba to, čo mu sama dovolíš. <<“ Je to v poradí druhá roztrpčená postava, ktorej prerástol cez hlavu syn, a preto má ťažké srdce na deti. Rozhodne by nebola vhodnou mamou pre Malú princeznú…

V deviatej kapitole s nadpisom Niekedy je človek roztržitý – a hneď sa stane nešťastie sa Malá princezná rozpráva s pánom Spisovateľom v tmavom výťahu. Je to alúzia na rozprávanie Malého princa s pilotom lietadla na púšti.

V desiatom príbehu s názvom Čo znamená „pominuteľné“ sa dozvedáme o poslednej návšteve Malej princeznej u susedy pána Spisovateľa. Je to najtemnejšia kapitola, pretože tu sa Malá princezná stretne so skutočnou Veštkyňou. Ak vás zaujíma, ako sa Malá princezná dostala do výťahu, to si môžete prečítať práve v tejto časti rozprávkovej knihy.

V jedenástej kapitole s titulom Keď chce byť človek vtipný, stáva sa mu, že trošku klame sa pán Spisovateľ mení na veľkého filozofa, fantazijného rozprávkara či invenčného básnika. Hrá sa so slovami a rýmami až nakoniec vytvorí vtipnú i milú báseň. Chceli by ste vedieť, či sa pán Spisovateľ dostane z výťahu? Tak si prečítajte jedenásty príbeh  z Malej princeznej.

V záverečnom príbehu s nadpisom A odvtedy už prešlo šesť rokov, pán Spisovateľ nám porozpráva, ako dopadol príbeh Malej princeznej. Titulok dvanástej časti je rovnaký ako úvodné slová poslednej kapitoly Malého princa. Nájde konečne Malá princezná svoju mamu a postieľku s nebesami? Odpovede na otázku si musíte nájsť po prečítaní knižky sami. Rada však navnadím čitateľov a ponúknem vám nasledujúcu ukážku: „Ak človek nestratí vieru, aj smutné veci sa môžu zmeniť na veselé. Každý si vie predstaviť, aké obavy mali rodičia Malej princeznej, keď predčasne prišla na náš svet. Myslím, že musela dosť dlhý čas ostať v nemocnici. V sklenej debničke s otvormi. V podobnej, akú mal baránok Malého princa.“

Text knižky Malá princezná dotvárajú príjemné a rozkošné ilustrácie Evy Škandíkovej. Spolupráca spisovateľa Jána Uličianskeho a ilustrátorky Evy Škandíkovej je naozaj vydarená. Jemný a nežný text skvelo harmonizuje s rovnako poetickými ilustráciami, ktoré sú veľmi vhodné pre detského čitateľa.

Malý princ aj Malá princezná sú si veľmi podobným, nielen námetom, ale aj hlavnou myšlienkou. V oboch prípadoch ide o malé dieťa v nás, ktoré hľadá lásku, priateľov a pocit istoty či domov. Motív putovania je v literatúre veľmi častý a kľúčový. Veď ak si spomenieme na naše detstvo, tak mládenci vandrujú za záchranou dievčat v rozličných rozprávkach sveta. Hobit Bilbo sa vydá na dobrodružnú výpravu s trinástimi trpaslíkmi, aby získal späť svoj poklad od draka Smauga. Takisto Malý princ cestuje po šiestich čudných planétach, aby spoznával miesta a našiel spriaznenú dušu. Siedmou planétou bola Zem. Rovnako aj Malá princezná prechádza cez steny bytov a stretáva sa s egocentrickými susedmi. O postavách v Malom princovi i v Malej princeznej platí nomen omen. Pre detského čitateľa je to jasné a ľahko čitateľné.

Francúzsky spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry napísal vo štvrtej kapitole Malého princa: „A ja nechcem, aby sa moja kniha čítala ľahkovážne.“  V knižke Malá princezná sa spomínaný citát nachádza v názve šiesteho príbehu. Myslím si, že ani jeden spisovateľ sa nemusí obávať, pretože ako Malého princa, tak aj Malú princeznú budú ľudia čítať so záujmom. Bude to veľmi pútavé, čarovné čítanie, plné známych i menej známych citátov z rozprávky pre dospelých, ktorí taktiež boli raz deťmi.

Uvedenú publikáciu odporúčam vnímavému a citlivému čitateľovi, ktorý nezabudol, že aj on bol malým vystrašeným dieťaťom túžiacim po láske a bezpečí. Vychutná si naraz dve knižky: Malého princa i Malú princeznú a bude mať z oboch poznanie i zážitok.