Alebo Strom, ktorý dáva, na hodine literárnej výchovy

„Ak chcete byť šťastní rok,

zorte záhradu.

Ak chcete byť šťastní do smrti,

zasaďte strom.“

(anglické príslovie)

Stromy majú odjakživa na hodinách slovenského jazyka a literatúry dôležitú a nezastupiteľnú rolu. Veď kto by si nepamätal na slohovú prácu s témou O čom by rozprával storočný strom alebo kto by nepoznal tvorivú metódu s pomenovaním stromy poznania či najnovšie strom jazykovej rodiny.

Strom hrá prím i v diele Shela Silversteina pre deti a mládež Strom, ktorý dáva (The Giving Tree). Americký spisovateľ židovského pôvodu s anglickými koreňmi napísal knihu roku 1964, na Slovensku však vychádza prvé vydanie takmer o 50 rokov neskôr vo vydavateľstve Slniečkovo či Menta Media.

Jednoduchý príbeh o jabloni a Chlapcovi dokresľujú pôsobivé čiernobiele kresby autora.

„Bol raz jeden strom…“

Chlapec prichádza k stromu, svojmu priateľovi, vo všetkých etapách svojho života. Zavíta k nemu ako hravé dieťa, neskôr ako mladý človek bažiaci po živote, aj ako zrelý muž túžiaci po rodine či zvedavá bytosť dychtiaca po neznámych diaľavách a napokon ako vetchý starec, ktorý prahne len po odpočinku. Je to krásny a spoľahlivý obraz fáz života jedného človeka, akýsi kaleidoskop životných túžob.

Silverstein však neostáva len pri nejakom dokumentovaní životných snov jedného chlapca, odhaľuje nám to najčistejšie a najsilnejšie puto. Strom, ako to odkrýva názov knihy, sa snaží dávať, rozdávať. Keď k nemu prichádza malé dieťa, poskytne mu nielen útočisko na hry ale aj svoje plody na utíšenie hladu. Chlapec je spokojný a strom je šťastný.

Po niekoľkých rokoch k nemu prichádza mladý muž, ktorý by potreboval peniaze. Jabloň ich nemá, no má svoje jablká a práve tie predá chlapec. On je spokojný a strom je šťastný. Neskôr k nemu pristúpi zrelý muž, ktorý by si rád postavil dom a založil si rodinu. Strom dom nevlastní, jeho domovom je predsa les. Má však konáre a z nich si chlapec vybuduje svoj dom a strom je šťastný. Po čase pristúpi k jabloni človek v rokoch a ten by potreboval čln. Strom čln nemá, ale nechá, aby ho chlapec zoťal a vyrobil si z neho čln. Chlapec je spokojný a strom je šťastný. Napokon sa v lese potáca vetchý starec. Strom však už nič nemá, no chlapec ani   po ničom netúži. Chce len odpočívať a tak si sadne na peň jablone a strom je šťastný.

Dojímavé podobenstvo v sebe ukrýva nesmierne ľudské a čisté posolstvo. Nielen v slovenských ale aj v zahraničných rozprávkach sa často objavuje dobrá a nápomocná jabloň. No v žiadnom príbehu natoľko nedominuje analógia medzi stromom a matkou.  Koľkí rodičia na svete sa po prečítaní tohoto príbehu stotožnia so stromom, ktorý dáva? Číňanka Zeng Čin píše „som matka a zvyknem túto rozprávku čítať svojmu štvorročnému synovi, ktorý knihu zbožňuje. Hovorievam mu: ty si ten malý chlapec a ja chcem byť tým stromom, ktorý dáva. Budem ti pomáhať po celý život, keď to budeš potrebovať. A budem pri tom šťastná.“

Rozprávka Strom, ktorý dáva je nadčasová, adresovaná malým i veľkým. Nájdu sa v nej milujúci rodičia a tí sa budú chcieť podobať práve stromu, ktorý dáva. Bezdetných dospelých kniha opäť vráti do detstva. Najmenších očarí nielen príbeh, ale takisto ich okúzlia aj podmanivé ilustrácie. Deti prvého i druhého stupňa a možno aj stredoškoláci v nej objavia potešenie pre jej aktuálnosť a pravdivosť.

Možno táto kniha nie je rovnako rozsiahla ako Malý princ a neobsahuje toľko umeleckých prostriedkov, ale je rozhodne práve taká veľká duchom i svojím odkazom. Veď geniálne veci sú vo svojej podstate také jednoduché a prirodzené.

Titul Strom, ktorý dáva, neponúkam len čisto ako knižný tip, je takisto možné ho využiť aj vo vyučovacom procese na hodinách literárnej výchovy či literárno-dramatickom krúžku. V rámci učenia literárnej výchovy by pedagóg mal poskytnúť priestor aj pre knihy, ktoré radi čítajú naši žiaci alebo im predostrieť prácu s mimočítankovým čítaním. Ja som nasledovné aktivity využila v centre voľného času v záujmovom útvare Literárno-dramatická dielňa.

V motivačnej fáze je vhodné položiť žiakom hádanku: Ráno to chodí po štyroch, na obed po dvoch, večer po troch. Čo je to? Správnu odpoveď dobre poznáme všetci. Je to človek. No prídu na to aj žiaci? Táto hádanka dokonale odzrkadľuje priebeh života chlapčenskej postavy v diele. Takisto je vítané, ak siahnete po slovenskom prísloví: Dávať je krajšie ako mať. Žiaci o odkaze úslovia môžu diskutovať alebo vytvoriť krátky príbeh, z ktorého bude vyplývať spomínaná múdrosť. Na úvod hodiny je vždy skvelé použiť nie príliš rozsiahlu tajničku. Jej výsledkom môže byť napr. STROM, DÁVANIE, ŠŤASTIE, LÁSKA. Po využitej heuristickej metóde sa ponúka aplikovať na znení tajničky brainstorming, pojmovú mapu či myšlienkové mapy.

Počas expozičnej fázy komornej skupine môžete predčítať a popri tom im ukazovať efektné ilustrácie. Ak ide o väčší počet žiakov je lepšie im premietnuť knihu prostredníctvom dataprojektoru. V tomto prípade sú žiaci schopní striedať sa pri čítaní textu. Nemusíte im však naraz sprostredkovať celú knihu. Vo chvíli, keď si prečítate, ako chlapec zoťal strom a ostal z neho len peň a strom bol šťastný, pokojne použite metódu tvorivého písania, STOP techniku. Nech žiaci sami dotvoria záver príbehu. Jednotlivé žiacke práce si nahlas prečítajte, diskutujte o nich. Mládež si môže dokonca zvoliť víťaza najlepšieho konca rozprávky. Ukončenie príbehu si napokon dočítajte. Polemizujte so žiakmi o tom, či sa im viac páčia ich závery alebo originálny rozprávkový príbeh.

Na upevnenie dojmov z prečítaného diela vo fixačnej fáze môžete zadať žiakom obľúbenú aktivitu s využitím metódy dramatickej výchovy a to konkrétne verbálno-zvukovej s názvom inventúra pocitov. Všetkým žiakom rozdáte malé lístočky, na ktoré majú za úlohu nakresliť usmievavú tváričku, ak sa im text páčil.

Na zadnú stranu žiaci napíšu, ktoré slová, vety ich zaujali.

            Ak sa žiakom text vôbec nepáčil, nakreslia na papierik  smutnú tváričku.

Na zadnú stranu napíšu, čo ich odradilo, čo sa im nepáčilo.

            Ak v žiakoch nezanechal prozaický text žiadne pocity a nič to v nich nevyvolalo, znázornia na papierik neutrálnu tváričku.

Na zadnú stranu takisto uvedú dôvod, prečo.

Výsledok zadania môžete vyhodnotiť na tabuľu.

V ďalšej aktivite využite metódu dramatickej výchovy – pantomimicko-pohybovú, v ktorej postupne jednotliví žiaci zobrazia pohybom celého tela i mimikou tváre spôsob príchodu chlapca vo všetkých životných etapách. Teda majú zahrať bez slov, len pohybom tela a tváre šantivé dieťa, mladíka plného života, zrelého muža túžiaceho po rodine, človeka bažiaceho po iných krajoch a nakoniec vetchého starca.

Napokon môžu dvojice zaradom uplatniť metódu dramatickej výchovy, tentoraz metódu úplnej hry – rolovú hru. Dvojice stvárnia strom, ktorý dáva a chlapca. Takisto si zvolia obľúbený moment príbehu.

Fixačnú fázu hodiny je možné ukončiť ďalšou zážitkovou činnosťou v podobe metódy dramatickej výchovy, verbálno-zvukovej: stretnutie so spisovateľom. Jeden žiak si vopred naštuduje informácie o autorovi Shelovi Silversteinovi a stotožní sa s rolou spisovateľa. Zvyšok triedy prevezme úlohu novinárov a kladie „prozaikovi“ rozličné otázky. Mladí čitatelia sa takouto zábavnou formou majú príležitosť dozvedieť sa, čo rozprávkara viedlo k napísaniu tohoto príbehu. „Autor“ samozrejme „žurnalistom“ zodpovie podľa vlastného uváženia všetky zvedavé pripomienky.

Na záver vyučovacej jednotky v diagnostickej fáze je vhodné, ak sa žiaci navzájom ohodnotia. Rozhodnú o tom, ktoré aktivity sa im darilo plniť bez problémov a taktiež vyjadria názor, pri ktorých činnostiach sa správali i cítili ako ryba vo vode. Môžu si vybrať najlepšieho žiaka či víťaznú dvojicu. Najaktívnejších žiakov by ste mohli odmeniť jednotkou.

V súčasnosti je nevyhnutné v edukačnom procese hľadať nové prístupy a metódy na priblíženie literatúry i umenia. Uplatňovanie tvorivých metód vo vyučovacom procese sa pre mnohé školy postupne vytvára ako určitá filozofia edukácie, pre ktorú je charakteristické poznávanie seba samého, ale aj sveta okolo nás. Ide o učebný proces realizovaný najmä prostredníctvom priameho zážitku a vlastnej skúsenosti so zapojením mysle, tela i emócií. Žiaci sa otvárajú novým podnetom,  poznatkom a aktívne ich vyhľadávajú. Jednotlivé poznatky spájajú a postupne si vytvárajú ucelený pohľad na svet.

Tvorivosť je základným prvkom ľudského bytia. Znižuje v človeku napätie, vnútorne obohacuje, emocionálne uspokojuje, citovo napĺňa. Tieto moderné metódy nevyjadrujú  jednoznačné návody na správne riešenia úloh, poskytujú iba priestor na hľadanie riešení v najširšom zmysle. Stať sa tvorivým človekom znamená vyšplhať sa po jednotlivých kvádroch na vrchol pyramídy. Tými kvádrami môžu byť aj určité techniky tvorivých metód na jednotlivých vyučovacích hodinách. Tieto metódy vplývajú na intelektuálne, psychické aj sociálne potreby žiakov  a otvárajú im svet dospelých.

Literatúra

1)  BEKÉNIOVÁ, Ľubica. 2001. Metodické námety na tvorivú dramatiku v škole. Prešov: Rokus. ISBN 80-89055-10-9.

2)  BEKÉNIOVÁ, Ľubica. 2005. Projektové vyučovanie a tvorivá dramatika ako prostriedok demokratizácie a humanizácie výučby a školy. Prešov: Metodicko pedagogické centrum. ISBN 80-8045-397-7.

3)  SILVERSTEIN, Shel. 2013. Strom, ktorý dáva. Prešov: Slniečkovo. ISBN 978-80-89314-20-1.

4) VALENTA, Josef, 1994. Kapitoly z teorie výchovné dramatiky. Praha: ISV. ISBN 80-85 866-06-4.

5)  VALENTA, Josef, 2008. Metody a techniky dramatické výchovy. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-1865-1.